Súčasné trendy
Veľkoformátové dlaždice si postupne získavajú svoje pevné miesto v sortimente keramických obkladových prvkov. Súvisí to s mnohými aspektmi používania keramiky pri obkladaní nielen podláh, ale aj stien. Vývoj technológie výroby keramických dlaždíc od 90. rokov minulého storočia umožnil odpútanie sa od tradičných formátov 15 × 15 alebo 20 × 20 cm a prechod k väčším formátom, pričom za veľké formáty sa dlhší čas považovali dlaždice s rozmerom hrany okolo 30 alebo 33,3 cm. V súčasnosti je trendom čo najväčší rozmer, a za veľkoformátové sa považujú dlaždice s rozmermi väčšími ako 40 cm. Väčšinou ide o prvky s veľkosťou hrany 60 alebo 80 cm až do dĺžky 3 m. Za extrémny sa považuje rozmer dlaždice – alebo skôr obkladovej dosky – 3 × 1 m pri hrúbke 3 mm.
Veľké dlaždice nielenže dobre vyzerajú v interiéri, ale aj ich cena je porovnateľná s klasickými menšími dlaždicami.
Na druhej strane kladenie dlažby s väčšími rozmermi trvá dlhšie, je náročnejšie na rovinnosť podkladu, na kvalitu použitých penetrácií, lepidiel a škárovacích hmôt a vyžaduje si odbornú zdatnosť zhotoviteľov.
Veľkoformátové dlaždice majú svoje špecifiká. Okrem spomínaných väčších rozmerov hrany sú to niektoré technické parametre, ktoré zvyšujú úžitkovú hodnotu výrobku aj za cenu vyššej ekonomickej náročnosti.
Dôležité sú najmä geometrické parametre ako dĺžka, šírka, hrúbka, priamočiarosť hrán, pravouhlosť, rovinnosť plôch (zakrivenie plochy k stredu – miskovitosť alebo vypuklosť – alebo zakrivenie hrán)
Veľkoformátové dlaždice vykazujú oveľa väčšiu presnosť ako klasické dlaždice, pretože súčasná norma udáva požiadavky s toleranciami zodpovedajúcimi menším formátom.
Ak sa porovná dlaždica s dĺžkou hrany 200 mm, maximálna odchýlka 0,5 % stanovená STN predstavuje 1 mm. Pri dlaždiciach s veľkosťou 600 mm sú to 3 mm. Pri presnej práci, akou sú obkladačské práce, ide o neprimerané maximálne plusové tolerancie (prípadne záporné tolerancie).
Napriek tomu, že súčasná výroba keramických obkladových dosák je vysoko sofistikovaná, treba počítať s určitými odchýlkami tak v geometrickej presnosti, ako aj vo farebnosti. Jednou z možností zabezpečenia presnosti sú dodatočné úpravy kalibrovaním alebo rektifikáciou. Ide o zabrúsenie hrán hotovej vypálenej dlaždice, ktoré eliminuje prirodzené kolísanie rozmerov keramiky a znižuje rozmerové tolerancie jednotlivých prvkov na minimum. Rozdiel medzi kalibráciou a rektifikáciou je v presnosti zabrúsenia hrán. Kalibrované obklady sú orezané s presnosťou na desatiny milimetrov, rektifikované obklady s presnosťou rádovo vyššou.
Tento údaj je nevyhnutné sledovať na obaloch výrobkov, aby nedošlo k zámene šarží, ktoré majú nastavenú rovnakú toleranciu. Aj preto sa neodporúča kladenie prvkov s rozdielnymi šaržami dohromady.
Najmä rektifikované dlaždice možno klásť s minimálnou škárou a dosiahnuť tak homogénny vzhľad podlahy. Pre vhodnú aplikáciu škárovacej hmoty sa odporúča hrúbka minimálnej škáry 2 mm. Docieli sa tak maximálny efekt s minimálnou škárou. Veľkoformátové dlaždice však nemožno klásť „bez škár“ pretože:
pri veľmi tenkých medzerách medzi obkladovými prvkami nemožno spoľahlivým spôsobom aplikovať škárovaciu hmotu. Tým dochádza k odkrytiu priestoru na zatekanie vody pod obklad. Škára tak prestáva plniť svoju hlavnú funkciu a je zdrojom ďalších problémov;
pri veľkých rozmeroch nastávajú pri týchto keramických obkladových prvkoch viditeľné zmeny v objeme v dôsledku teplotných zmien. Pri vyššej teplote dochádza k väčším nárastom a mohlo by sa stať, že dosky budú v dôsledku malej škáry, prípadne jej neexistencie, tlačiť proti sebe. Ide o pomerne veľké sily, ktoré môžu ľahko porušiť stavebnú konštrukciu.
Z toho vyplýva, že ani rektifikované obkladové dosky nemožno klásť bez škáry, iba na doraz.
Problematika dilatácií
Pri príprave podkladu nemožno zabudnúť na dilatáciu. Dilatačné škáry rozdeľujú podklad na menšie polia a ich úlohou je vyrovnávať vnútorné napätie v podlahovej konštrukcii. Prechádzajú celým profilom podlahy a objektové dilatácie i profilom nosnej konštrukcie. V položenej dlažbe musí dilatačná škára prechádzať v rovnakom mieste nad dilatačnou škárou v podlahe.
Meranie podkladu
Pri kladení veľkoformátových dlaždíc treba dodržať základnú podmienku – zabezpečiť úplne rovný podklad. Rovinnosť zisťujeme klasickou alebo laserovou vodováhou alebo klasickým či laserovým nivelačným prístrojom. Počíta sa s prípustnou odchýlkou pre podlahu 2 mm na 2 m dĺžky. Na dosiahnutie správneho výsledku práce musí podkladová konštrukcia spĺňať požiadavky podľa STN 74 4505 Podlahy.
Ďalšou požiadavkou je meranie presahov, kde norma stanovuje tolerančné hranice:
max. 1 mm pri škárach < 6 mm,
max. 2 mm pri škárach ≥ 6 mm.
Pri požiadavke kladenia veľkoformátových dlaždíc na škáru približne 2 mm vychádza požadovaný presah max. 1 mm. Meria sa pomocou primerane dlhého pravítka kalibračným klinom. Veľkým problémom podkladových konštrukcií je vodorovnosť podláh, zvislosť stien a ich vzájomná kolmosť. Ak sa nedodrží prípustná tolerancia ± L/600, kde L je nameraná dĺžka medzi pevnými bodmi v mm, vznikajú problémy s kladením veľkých formátov.
Kvalita podkladu
Rovnako ako tvar je dôležitá aj vyzretosť podkladu, dostatočná pevnosť a súdržnosť. Výrobcovia väčšinou odporúčajú zistiť zvyškovú vlhkosť podkladu, ktorá môže najmä pri anhydritoch negatívne ovplyvniť výsledok práce. Takisto sa treba zamerať na opravu poškodených miest a použiť kvalitné materiály na opravu.
Penetrácia
Na dosiahnutie požadovanej priľnavosti všetkých vrstiev materiálov treba použiť penetračný náter, ktorý sa vyberá na základe druhu a stavu podkladu. Na štandardné savé podklady (betón, cement, mazanina) je vhodné aplikovať univerzálny penetračný náter, na nesavé podklady (dlažba, gletovaný betón a podobne) sa zasa odporúča tzv. kontaktný mostík, ktorý zabezpečí optimálnu priľnavosť.
Zvláštnu pozornosť treba venovať podkladom na báze sadrovca (anhydrit), ktoré sú citlivé na vlhkosť. V tomto prípade možno penetrovať až po predchádzajúcom obrúsení povrchového sintra. Ak sa anhydrity dostatočne nepenetrujú, a tým sa neoddelia od vrstvy lepidla, môžu chemicky narušiť štruktúru cementu, ktorý je základom väčšiny lepidiel, aj flexibilných.
Lepidlá a škárovacie hmoty
Lepidlá a škárovacie hmoty by mali byť kompatibilné s keramickými dlaždicami, preto ich treba kupovať spolu s nimi. Pri veľkoformátových prvkoch sa odporúča používať flexibilné lepidlá so zvýšenými hodnotami odolnosti proti deformáciám (označenie S1 a S2), ktorých hodnoty pre kladenie veľkých formátov sú overené. Vhodné sú napríklad tixotropné lepidlá.
Dôležitým faktorom je takisto celkové podlepenie celého formátu, čomu by mala zodpovedať aj technológia lepenia. Vhodné sú napríklad tekuté rozlievkové lepidlá, ktoré treba nanášať hrebeňom s oblými zubami. Správna konzistencia a dostatočné množstvo nanášaného materiálu zabezpečia potrebné rozliatie po celej veľkej ploche dlaždice a zamedzia vzniku nežiaducich dutín. Prácu pri lepení uľahčujú takisto veľké dosky a prísavky s držiakom.
Odporúča sa použitie kvalitných škárovacích hmôt, ktoré umožňujú aplikáciu do úzkej škáry pri veľkoformátových rektifikovaných obkladoch. Väčšinou ide o tekuté škárovacie hmoty. Ich zvyšky treba odstrániť do dvoch dní od vyškárovania špeciálnymi čistiacimi a údržbovými prostriedkami.
Správny výber a množstvo dlaždíc
Veľkú pozornosť treba venovať aj výberu a nákupu dostatočného množstva veľkoformátových obkladových prvkov. Malo by sa počítať s tým, že pri použití veľkých formátov dochádza k zvýšenému prierezu. Odporúča sa preto navýšiť požadovanú výmeru plochy asi o 15 % a vytvoriť kvalitný plán kladenia. Obavy z veľkej prácnosti pri delení veľkých formátov sú zbytočné.
Rezanie a lámanie
Obkladové prvky sa dobre režú a možno ich lámať podľa rozličných požiadaviek a potrieb. Na tento účel sú určené rezačky alebo lámačky až do dĺžky 1 250 mm. Pri rezaní diamantovými kotúčmi sa však odporúča používať stolové rezačky, ktoré majú dostatočne veľkú plochu na správne držanie keramického obkladového prvku.
Údržba keramických dlažieb
Na bežnú údržbu veľkoformátových dlažieb sa odporúča používať prípravky na to určené, ktoré dokážu vyčistiť reliéfnu dlažbu. Využitie týchto prípravkov je vhodnejšie ako napríklad nanášanie rôznych impregnácií, ktoré môžu nežiaducim spôsobom narušiť dizajn dlažby (škvrny, zmatnenie a podobne).
Autor: PhDr. Eduard Justa
Foto: Edi.Cer. SpA
Autor je odborným expertom Cechu obkladačov ČR a autorom niekoľkých publikácií o obkladoch.
Literatúra
1. Časopis Tilemagonline č. 1/2008 (An „Expanded Look in to Large Format Tile Part 2) (USA).
2. Firemní materiály: Karl Dahm (D), Kaufman (A).
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály