Dlažby a obklady. Ako rozoznať kvalitu!


Úlohou tohto článku je pomôcť Vám so základnou orientáciou v tejto problematike.

Vlastnosti ovplyvňujúce pevnosť dlažby


Dôležitý by pre nás mal byť v prvom rade materiál, z ktorého je dlaždice vyrobená. Dnes môžeme v tomto smere rozlíšiť tri druhy dlažieb - glazované dlažby s klasickým črepom, glazované sa črepom slinutým a zliate dlažby bez glazúry.

Každá z týchto variantov má svoje použitie na rôznom stupni špecializácie. Dlažby na klasickom črepu majú pomerne široké použitie, ale na druhej strane sú vo väčšine prípadov vhodnejšie (pre horšie mechanické vlastnosti) skôr do interiérov.
Sintrovaná neglazovaná dlaždice je veľmi vhodná pre pracovné prostredie s veľkým prevádzkou - vďaka probarvenému črepu a absenciu glazúry budú miesta prípadného porušenia veľmi málo nápadná. Druhou výhodou je tu pomerne nízka obstarávacia cena. Tento typ dlažieb má však aj svoje nevýhody - práve vďaka absencii glazúry majú tieto dlažby aj zostatkovú nasiakavosť - v niektorých prípadoch sa môže stať, že bude ťažké vyčistiť z nej niektoré materiály (kuchynský olej a pod.) A budeme tu aj odkázaní na pomerne malú variabilitu desingu.
Asi najuniverzálnejším a momentálne aj najpoužívanejším typom dlažieb sú spekané dlažby s glazúrou. Spájajú väčšinu výhod oboch predchádzajúcich variantov - ako je glazúrou uzavretý povrch a tým pádom aj absolútna nepriepustnosť povrchu na jednej strane a výborné mechanické vlastnosti spekaných dlažieb, kde máme väčšinou zaručenú napríklad aj mrazuvzdornosť, na strane druhej. V tomto druhu dlažieb tiež existuje najväčšia ponuka - či už budeme hovoriť o dizajne alebo napríklad rozmeru dlažby.

Ak sa zameriame na výšku dlažby, mali by sme si uvedomiť, že dlažba nižšia (s menšou "hrúbkou") ako je 8mm (resp. 7 mm pri formáte 20 * 20 cm a menších) je už nevyhovujúce. Tieto dlažby nás môžu prekvapiť popraskaním iv prípade pomerne kvalitného položenie.

Oter dlažby


Ďalším dôležitým faktorom, ktorý by nás u dlažieb mal zaujímať, je ich oteruvzdornosť. Podľa štandardných európskych noriem sa označuje číslicami 3 až 5, pričom dlažba s oderom 5 je ta najkvalitnejšie, teda s najpevnejším povrchom. Takýto materiál je možné použiť aj do najnáročnejších prevádzok, ako sú obchody, pasáže, garáže a podobne (ale samozrejme aj kamkoľvek do súkromných priestorov). Dlažby s oderom 4 môžeme využiť kdekoľvek v privátnych priestoroch, vrátane tých, kde bežne chodíme v topánkach. Oproti tomu dlažby s oderom 3 sú najvhodnejšie do kúpeľní a miestností s menším prevádzkou, kde používame iba domáca obuv. Materiál s nižším stupňom oteruvzdornosti sa dnes už prakticky nevyrába.

Design dlažieb

Úplne samostatnou kapitolou je estetika dlaždíc - čiže kvalita ich dizajnu. Už sme sa zmienili o tom, že v prípade neglazovaných dlažieb sme odkázaní na menšie množstvo variantov - "kresba" dlažby totiž býva väčšinou vytvořna práve vo vrstve glazúry. Práve glazované dlažieb sa teda môžeme okrem iného stretnúť s peknou imitáciou kameňa, ale aj plávajúcich podláh a pod.
Čo je však najčastejšie podceňované je variabilita kresby u jednotlivých dlaždíc.

Niektoré druhy dlažieb majú len niekoľko druhov kresby, v najhoršom prípade dokonca jediný - ak si kúpime podobnú dlažbu, po jej položení nás čaká rozčarovanie z tzv pečiatok efektu. Samozrejme vo väčších plochách bude negatívny estetický zážitok ešte výraznejšie. Nielen, že sa opakuje motív na jednotlivých dlaždiciach, ale celá miestnosť na nás môže začať pôsobiť studeným dojmom. Určite by sme teda po predajcovia mali požadovať predvedenie vybrané dlažby v ploche (najmenej 1m2).




Autor článku: Vilímek