Keď štandard nestačí
S čisto cementovou škárovacou hmotou však nepochodíte pri obkladových materiáloch lepených flexibilnou maltou. Flexibilné lepidlo si žiada podlahové vykurovanie i plochy často zaťažované vlhkosťou, ako je dlažba v sprchovacom kúte. Tu sa hlásia o slovo rovnako flexibilné škárovacie hmoty. Ich jediná nevýhoda je oklieštená ponuka farieb, zužujúca sa na bielu, sivú, možno béžovú. Ale aj na túto dieru existuje záplata. Prídavné plastifikátory, ktoré bežnej škárovačke pridajú pružnosť. Pri výbere škárovacej hmoty si dajte záležať aj v prípade, že ste fanúšik hi-tech materiálov a očaril vás obklad so samočistiacim povrchom. Aby sa zachovala funkčnosť antimikrobiálnej úpravy, musí mať škárovacia hmota nízku nasiakavosť, dobrú odpudivosť vody i nečistôt. Extra receptúru vyžadujú aj prírodné materiály, ktoré sú slabo odolné proti kyselinám. Sedia im škárovacie malty na báze trasového cementu redukujúce výskyt vápenných výkvetov. Pri finálnej úprave obkladu a dlažby sa stretnete aj s miestami, kde nepružné škárovacie malty nemajú čo robiť. Sú to dilatačné škáry, styky stien a podláh či pevne neprepojené steny – sadrokartónové konštrukcie. Takéto škáry, v ktorých dochádza k mikropohybom, treba vyplniť pružným silikónovým tmelom. Na dokonalú súhru má silikónový tmel hrať v jednotnom tóne so škárovacou hmotou. Flexibilita je namieste aj pri takzvaných bezškárových dlažbách a obkladoch. Aj keď názov sa tak netvári, s minimálnou škárou musíte rátať i pri nich. Dokonalú kamufláž milimetrových škár vykoná škárovacia hmota či tmel v odtieni obkladového materiálu.
Jedna z vlastností škárovacích hmôt je odolnosť proti vode. Problém však môže nastať v miestach s dlhodobým pôsobením vlhkosti – v okolí vane či v sprchovacom kúte. Škárovacia malta možno nezradí, ale spoľahnutie na silikónový tmel sa vyplatiť nemusí. Aj nepatrný, no permanentný prienik vody pod obkladový materiál dá zabrať podkladovej konštrukcii. Ak nechcete riskovať jej náročné opravy, stavte na izolačnú stierku nanášanú priamo pod dlažbu či obklad v kombinácii s izolačnými pásmi osádzanými do kútov. Stačí nimi opatriť exponované miesta. A obavy, že pridajú výšku izolovanej dlažbe či obkladu, pokojne zahoďte. Hrúbka izolačnej stierky nedosahuje ani milimeter. Nezúfajte, ani keď patríte k nešťastlivcom, ktorí majú pokládku dávno za sebou a priepustnosť škár im robí problémy. Existuje dodatočná izolácia v podobe náteru, ktorá hravo utesní škáry už na položenom obklade a dlažbe. Obmedzenie má len v čase trvania. Po dvoch, troch rokoch je totiž náter nutné opätovne aplikovať.
Precízne škárovanie podčiarkuje eleganciu kúpeľne. Už pri obkladaní si treba dať záležať, aby boli škáry rovnakej hrúbky. Tu pomôžu dištančné krížiky. Dôležitá podmienka na funkčné a estetické výplne škár je dodržiavanie výrobcami odporúčaných postupov prípravy a aplikácie hmoty. Vodu pridávanú do zmesi dávkujte presne. Jej nadbytočné množstvo môže spôsobiť belavý povlak na povrchu škár. Na druhej strane nedostatok vody urýchli vytvrdzovací proces malty, čo zapríčiní jej praskanie a vypadávanie zo škár. Škárovať začnite po vyschnutí lepiacej malty, pri keramických obkladoch stačí 24-hodinový odstup. Škáry musia byť čisté, bez prachu a zvyškovej lepiacej malty, a prázdne aspoň na dve tretiny hrúbky obkladového materiálu. Väčšiu pozornosť si vyžadujú drsné a porézne obkladové materiály. Ešte pred škárovaním vykonajte na jednej dlaždici skúšku čistiteľnosti. Ak bude výsledok negatívny, ošetrite celú plochu ochranným prípravkom. Škárovaciu hmotu nanášajte pomocou gumovej stierky diagonálne na škáry. Následne ňou odstráňte prebytočnú, ešte čerstvú hmotu z povrchu. Keď začne zmes strácať lesk a plasticitu, očistite jej zvyšok z obkladu vlhkou špongiou. Aj tu dodržte diagonálny pohyb na škáry tak, aby ste maltu nevymývali. Povlak, ktorý zostane na povrchu, vyčistite suchou handrou. Tento krok je obzvlášť dôležitý pri neglazovaných povrchoch. Po vyškárovanej podlahe môžete chodiť asi po jednom dni, podlahové vykurovanie zapnite najskôr po siedmich.
Autor: Katarína ŠATANKOVÁ
Zdroj: Pekné bývanie